Významná strategická poloha mesta na západnej hranici Uhorského kráľovstva v blízkosti strategických obchodných ciest a potreba posilnenia obrany štátu na severozápade boli dôvodom, pre ktorý sa uhorský kráľ Ľudovít I. rozhodol zaradiť Skalicu medzi privilegované slobodné kráľovské mestá. Urobil to donačnou listinou datovanou 6. októbra 1372 a vydanou v Trnave. Hoci sa originál tejto listiny nezachoval a poznáme ju len z prepisu, dodnes vidno, že mala zásadný dejinný význam pre ďalší vývoj mesta. Skalica dostala právo i povinnosť opevniť sa hradbami, jej obyvateľstvo bolo oslobodené od platenia daní a iných poplatkov až do ukončenia ich výstavby. Tovar Skaličanov bol oslobodený od tridsiatku a mýta v celom kráľovstve. Mestu bolo udelené právo usporadúvať týždenné a výročné trhy a rovnako aj všetky výsady, ktoré už mali ostatné kráľovské mestá. Aj vďaka tomu sa Skalica stala významným strediskom hospodárskeho, kultúrneho a duchovného života širokého okolia.

Lícna strana:

Na líci zberateľskej euromince je vyobrazená Rotunda svätého Juraja v kompozícií s autografom gotickej listiny, ktorou kráľ Albrecht I. potvrdzuje Skalici staršie výsady mesta. V spodnej časti mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky. V hornej časti mincového poľa je v opise názov štátu „SLOVENSKO“, letopočet „2022“ a značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami. Pod názvom štátu je v dvoch riadkoch nominálna hodnota „10 EURO“.

Rubová strana:

Na rube zberateľskej euromince je silueta dobovej podoby mesta Skalica doplnená o historickú pečať mesta. V hornej časti je v opise nápis „SLOBODNÉ KRÁĽOVSKÉ MESTO“. V ľavej spodnej časti mincového poľa je názov mesta „SKALICA“ a pod ním letopočet „1372“. Štylizované iniciálky autora zberateľskej euromince Mgr. art. Petra Valacha  sú v pravej spodnej časti.

Údaje o minci