V Uhorsku sa až do konca 17. storočia mohol stať kráľom len muž zvolený krajinským snemom. Ak si panovník želal, aby sa jeho nástupcom na tróne stal jeho syn, musel presvedčiť magnátov, aby ho zvolili a korunovali. Po korunovaní mala krajina dvoch kráľov: panujúceho otca a jeho syna, ktorý sa stal panovníkom až po otcovej smrti. Kráľ Maximilián zaistil korunu svojmu prvorodenému synovi Rudolfovi. Korunovali ho v Prešporku 25. 9. 1572. Skutočným panovníkom Uhorska sa Rudolf stal až v roku 1576. Bol aj rímskym cisárom národa nemeckého a českým kráľom. V Uhorsku sa zdržiaval len výnimočne – za stálu rezidenciu si vybral Prahu, kam dal odviezť aj uhorskú korunu. Obdobie jeho vlády bolo v Uhorsku poznamenané otomanskou expanziou z juhu a stavovskými povstaniami spojenými s bojom protestantov o náboženskú slobodu. V roku 1608 sa Rudolf vzdal uhorskej koruny aj trónu v prospech svojho mladšieho brata Mateja.   

Lícna strana:

Na líci zberateľskej euromince je uhorská kráľovská koruna, ktorú na pozadí dopĺňa dobové zobrazenie Bratislavy. Názov štátu „SLOVENSKO“ je v opise pri hornom okraji mincového poľa a pod ním je štátny znak Slovenskej republiky. Naľavo od kráľovskej koruny je letopočet „2022“. Značka Mincovne Kremnica, štátny podnik, ktorú tvorí skratka „MK“ umiestnená medzi dvoma razidlami a štylizované iniciálky autora zberateľskej euromince Karola Lička „KL“ sú napravo od kráľovskej koruny.

Rubová strana:

Na rube zberateľskej euromince je portrét kráľa Rudolfa, ktorý je po oboch stranách doplnený ozdobným ornamentom – perlovcom. V hornej časti mincového poľa je v opise označenie nominálnej hodnoty „100 EURO“. Zľava doprava sú v opise nápisy „KORUNOVÁCIA RUDOLFA“ a „BRATISLAVA 1572“, ktoré sú od seba a od označenia nominálnej hodnoty oddelené grafickými značkami.

Údaje o minci