Architektúra Slovenska: séria strieborných mincí z Kremnice

V rokoch 2018 až 2020 Mincovňa Kremnica očarila zberateľov a milovníkov umenia sériou strieborných mincí s názvom Architektúra na Slovensku. Táto séria pozostáva z piatich unikátnych kúskov, ktoré vzdávajú hold najvýznamnejším slohovým obdobiam našej histórie: Románsky sloh (2018), Gotický sloh (2018), Renesančný sloh (2019), Barok (2019), Secesia (2020).

Averz každej mince zdobí detailný motív vybranej pamiatky, ktorá stelesňuje daný sloh. Reverz nesie atribúty vydávajúcej autority Niue: nominálnu hodnotu 2 Dollars, portrét kráľovnej Alžbety II. a rok razby.

Technické parametre mincí:

• Nominál: 2 Dollars
• Materiál: Ag 999/1000 (striebro)
• Priemer: 40 mm
• Hmotnosť: 1 Oz (31,1 g)
• Vyhotovenie: Patinované / farbené
• Náklad: 150 kusov

Séria Architektúra na Slovensku je výnimočným počinom, ktorý oslavuje bohatú históriu a umenie našej krajiny. Tieto strieborné mince s originálnym dizajnom a limitovaným nákladom sa bezpochyby stali cenným prírastkom do každej zbierky.

Architektúra na Slovensku - Románsky sloh (vydané v roku 2018)

Románsky sloh je umelecký sloh, ktorý sa rozšíril v stredoveku (v 10. - 13. storočí) v staviteľstve a výtvarnom umení v krajinách západnej, východnej a strednej Európy. Vyznačuje sa vážnou monumentálnosťou a prísnou hierarchickosťou. Je prvým univerzálnym slohom v stredoveku a jeho označenie súvisí so vznikom románskeho slohu na územiach, kde populácia hovorila románskymi jazykmi. Termín románsky vyjadruje vzťah slohu k stavebnému slohu antického Ríma, ktorým bol do veľkej miery inšpirovaný a zdieľal s ním mnohé stavebné prvky. Blízke sú mu najmä charakteristické stavebné prvky ako plný polkruhový oblúk, stĺpy a ornamentika.

Rozvoj architektúry bol spojený najmä so šírením kresťanstva po Európe, pretože veriaci potrebovali priestory, kde by sa zhromažďovali. Začali sa stavať 2 hlavné typy budov - baziliky a rotundy. Okrem cirkevných sa stavali aj budovy svetské, a to najmä hrady, či mestské paláce. Stavby boli budované prevažne z kameňa a vyznačovali sa silnými, mohutnými múrmi. Zo začiatku sa stavali drevené rovné stropy, ktoré sa neskôr nahrádzali klenbou so silnými podpornými stĺpmi. Typickými pre tento sloh sú portály, ktoré plnili funkciu vchodov. Steny sa zdobili freskami, najmä s náboženskými motívmi. Medzi typické znaky románskeho slohu patrí polkruhový oblúk, ktorý nájdeme najmä na vchodoch a oknách, ale taktiež ako súčasť klenby.

Na minci sú zobrazené: Portál z Kostola sv. Egídia v Iliji, Freska z Rotundy sv. Margity Antiochijskej v Šiveticiach, Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach

Architektúra na Slovensku - Gotický sloh (vydané v roku 2018)

Gotický sloh sa začína prejavovať v druhej polovici 12. storočia a trvá približne do konca 15. storočia. Objavil sa vo vtedy najvyspelejšom a najbohatšom francúzskom regióne Ile-de-France a odtiaľ sa postupne rozšíril do západnej a strednej Európy, ale na rozdiel od románskeho slohu sa mu nepodarilo dostať do celej Európy. Pojem „gotika, gotický“ vznikol až v 15. storočí v Taliansku, ako prejav rozhorčenia talianskych humanistov nad cudzím, protiantickým vplyvom Gótov, ktorých označovali za pôvodcov tohto umenia, a umenie ako také za krivé a barbarské.

Gotická architektúra vznikla transformáciou románskeho slohu z niektorých francúzskych oblastí, pričom niektoré prvky boli prebraté, napríklad od Arabov zo Sicílie, či rebrová klenba z talianskej Lombardie. Charakteristickou črtou gotickej architektúry je štíhlosť jej tvarov smerujúcich nahor. Typické sú pre ňu zložité klenby podopierané štíhlymi prútmi kamenných rebier. Využívanie zložitých klenieb a kamenných rebier umožnilo vytvoriť väčšie množstvo okenných otvorov. Pre architektúru gotiky je typický lomený oblúk, ktorý prechádza vývojom od širokého a menej lomeného až k vysokému a ostro lomenému. Používal sa najmä na oknách, klenbách, portáloch a všetkých ozdobných častiach stavby. Pri stavbách väčšieho rozsahu, akými boli napríklad katedrály bol významný vonkajší oporný systém skladajúci sa z oporných pilierov a oblúkov. Medzi významné prvky dotvárajúce charakteristický ráz gotickej architektúry patrí aj množstvo ozdobných prvkov, akými sú napríklad drobné vežičky - fiály, chrliče, či ružice - kruhové zdobené okná. Okrem cirkevných stavieb, ako katedrály, či kostoly sa taktiež stavali aj stavby svetské, ako napríklad hrady, radnice, paláce, meštianske domy a dokonca aj mosty.

Na minci sú zobrazené: Dóm sv. Alžbety, Socha z oltára Majstra Pavla z Levoče, Klenba v katedrále v Spišskej Kapitule

Architektúra na Slovensku - Renesančný sloh (vydané v roku 2019)

Renesančný sloh vznikol vo Florencii začiatkom 15. storočia a rýchlo sa rozšíril po ďalších bohatých hlavne severotalianskych mestách (Benátky, Pisa, Janov, Rím). Nadväzuje na humanistický obrat v literatúre (Dante Alighiero, Petrarca) a v maliarstve (Giotto, Fra Angelico), ktorý začal už v 13. storočí. V talianskej architektúre sa gotický sloh nikdy príliš nepresadil. Preto návrat k rímskym vzorom bol o to ľahší, pretože ju ovplyvňovali po celý stredovek. Za začiatok renesančnej architektúry sa obecne považuje kupola dómu vo Florencii.

Renesančná architektúra vznikla v talianskych mestách v 15. storočí, ako výraz svetského a humanistického sebavedomia zámožných mešťanov a nového záujmu o staroveké umenie. V súťaživom prostredí sa mešťania potrebovali prezentovať a aj mestá navzájom súťažili vo svojich reprezentačných stavbách. Hlavným stavebníkom monumentálnych stavieb sa namiesto cirkvi pomaly stávalo mesto a mešťania, šľachta alebo panovník. Vznikali rôzne typy svetských stavieb, ako predmestská vila, zámok, palác, alebo radnica. Mestský dom ani zámok už nemali funkciu obrannú, ale skôr reprezentatívnu. Okrem kameňa sa začali používať tehly, stavby sa spravidla omietali a zdobili štukatúrou, alebo mramorovým obkladom. Typické pre renesanciu boli vonkajšie stĺporadia, valená klenba, kupola, a schodisko sa stalo samostatným architektonickým prvkom. Namiesto lomených oblúkov nastúpili kruhové a u okien a dverí prevládali jednoduché obdĺžnikové tvary. Svoj vrchol renesancia v Taliansku zažívala v polovici 16. storočia, avšak v Anglicku sa stavali renesančné domy až do polovice 18. storočia.

Na minci sú zobrazené: renesančný oltár (Sv. Jur), Thurzov dom (Levoča), Ex voto mestského senátora Jána Hüttera (Prešov)

Architektúra na Slovensku - Barok (vydané v roku 2019)

Barokové umenie vzniklo na rozhraní 16. a 17. storočia v Taliansku a v európskom kultúrnom priestore pretrvalo zhruba do konca 18. storočia, a to v troch základných periódach - raný barok (u nás cca 1600 - 1700), vrcholný barok (1700 - 1740) a neskorý barok (1740 - 1780). Barokový sloh, ktorý preberal mnohé prvky umenia renesancie, nebol jednoliatym smerom, ale nadobudol mnohé črty v jednotlivých geografických priestoroch. Pomenovanie barok pre toto umelecké obdobie má nejasný pôvod. Podľa niektorých vznikol z portugalského slova barocco, čo znamená perla nepravidelného tvaru, niektorí ho odvodzujú od mena talianskeho maliara Frederica Barocciho, ale aj z francúzskeho slova baroque (podivný), gréckeho báros (hojnosť - v dekóre), či zo stredovekej logiky vo význame nezmysel. Barokové umenie bolo vnímané ako niečo prehnané, preplnené, prezdobené, vyvolávajúce dojem nevkusu a rehabilitované bolo až v 2. polovici 19. storočia.

Hlavnými znakmi barokovej architektúry sú zložitejšie tvary a priestory, bohatá plastickosť priečelí, prípadne rozmanito zdobené vonkajšie a vnútorné steny. Budovy boli stavané na nepravidelných a komplikovaných pôdorysoch konštruovaných z oblúkov a elíps, takže steny sa „vlnili“, zároveň stavitelia kládli dôraz na vonkajší dojem a usilovali sa o symetrickosť, osovosť vo vzťahu k námestiu, ulici. Na území Slovenska sa vytvorili dve veľké centrá hlásiace sa k barokovému architektonicko-umeleckému slohu - Bratislava a Trnava. Prvou cirkevnou stavbou, ktorá bola aj majstrovským dielom raného baroka bol univerzitný kostol v Trnave.

Na minci sú zobrazené: Jazdecké súsošie svätého Martina, Dóm svätého Martina (Bratislava), Oltár svätého Jána Krstiteľa. Katedrála svätého Jána Krstiteľa (Trnava),Premonštrátsky kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa (Jasov), Kostol svätej Alžbety s kláštorom alžbetínok (Bratislava)

Architektúra na Slovensku - Secesia (vydané v roku 2020)

Secesia je často označovaná ako posledný univerzálny umelecký sloh, ktorý sa na prelome 19. a 20. storočia rozšíril najprv v Európe a neskôr sa dostal do celého sveta. V čase jeho najväčšieho rozvoja bolo územie Slovenska súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Hlavné umelecké centrá secesie v Strednej Európe sa nachádzali vo Viedni, Budapešti a Prahe. Secesia sa tak stala neodmysliteľnou súčasťou európskej kultúry. Vznikla ako reakcia na veľkovýrobu v odvetví priemyslu a zaviedla požiadavky k návratu k umeleckým remeslám a ručným prácam. Hlavným znakom je dekoratívnosť, ornamentálnosť, založená predovšetkým na kombinácií vlniacej sa krivky a plochy, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesiu v tomto zmysle silne charakterizuje používanie neobvyklých lomených farebných odtieňov a estetické využitie rozmanitých materiálov. V architektúre sú najčastejšie využívané materiály ako mramor, keramika, železobetón, kov a sklo.

V umení na území Uhorska sa secesia prejavila predovšetkým v strohej forme pod viedenským vplyvom, prípadne ako jeho protipól v podobe silne dekoratívneho národného slohu. Stropy secesie môžeme na Slovensku vidieť na fasádach mnohých budov, pričom na priečeliach vidieť rastlinný ornament, vďaka čomu sloh využíva mnohé prírodné varianty ako listy, kvety a organizmy.

Na minci sú zobrazené: Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík) v Bratislave