Bitky v dejinách sveta

Investičné mince Bitky v dejinách sveta vydávané so súhlasom Ministerstva financií republiky Nový Zéland majú nominálne hodnoty, ktoré sú uvedené v zozname zlatých mincí uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré vyhovujú kritériám ustanoveným v článku 344 ods. 1 bod 2 smernice Rady 2006/112/ES (osobitný systém pre investičné zlato).

Mincovňa Kremnica vydáva emisiu strieborných mincí Bitky v dejinách sveta od roku 2021. Na reverznej strane je zobrazený motív vybranej bitky, na averznej strane nominál mince a portrét britskej kráľovnej Alžbety II.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                     

Investičná minca Bitka pri Termopylách

rok 2021

Bitka pri Termopylách (Grécko - perzské vojny)

Bitka pri Termopylách patrí medzi grécko - perzské bitky. Uskutočnila sa v roku 480 p. n. l. (pravdepodobne 7. augusta alebo 8. - 10. septembra) v pobrežnom priesmyku Termopyly. Nasledovala krátko po Bitke pri Maratóne, ktorá skončila víťazstvom Atén. Ešte pred bitkou dal perzský kráľ Xerxes I. Grékom ponuku, že ak sa sa vzdajú, ponechajú sa im výhody mestských štátov, slobodu a titul "priatelia Peržanov". Sľúbil im aj lepšiu pôdu, než akú dovtedy mali. To však odmietol spartský kráľ Leónydas. Perzský kráľ ponuku na mier zopakoval, na čo spartský kráľ odpovedal slávnou vetou: "Poď a zober si ich!" Napriek tomu dal Xerxes I. Grékom ešte dva dni, aby si ponuku premysleli. Kráľ Leónydas, ktorý viedol grécku armádu, navštívil pred bitkou vešiateň v Delfách, kde sa údajne dozvedel, že ide na istú smrť. Aj preto sa rozhodol povolať do boja len mužov, ktorí už mali deti. V blížiacom sa boji Grékom hrozilo, že budú stáť proti obrovskej presile. Bitka sa nakoniec odohrala v Termopylskom priesmyku, ktoré sa tiahla pozdĺž južného pobrežia Málijského zálivu. Priesmyk mal na na trase cesty viacero zúžených miest, ktoré komplikovali postup armády. Pri stretnutí s perzskou armádou prekvapili Gréci svojou organizáciou a odvahou. Armáda bola rozdelená do kompaktných jednotiek podľa svojho pôvodu. Napriek nízkym počtom dokázali v boji dlho udržiavať prevahu. Gréckej armáde sa stal osudným ústup, v úzkom priesmyku, ktorý lepšie poznali perzské vojská. Počas ústupu zahynul aj kráľ Leónydas, svojimi taktickými rozhodnutiami však zachránil životy 3 000 mužov, ktorí mohli pokračovať v boji. Bitka pri Termopylách skončila víťazstvom Peržanov, ktorí získali kontrolu nad Fokidou, Boiótiou a Atakou. Napriek tomu sa stala symbolom gréckej odvahy a nezlomnosti. V roku 1941 len kúsok od slávnej antickej bitky bránili vojaci Britského spoločenstva priesmyk pred nemeckou inváziou.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 200 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. art. Martin Sabol

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

Investičná minca Bitka pri Salamíne

rok 2021

Bitka pri Salamíne (Grécko - perzské vojny)

Najznámejšia námorná bitka v období starovekého Grécka sa odohrala v septembri v roku 480 pred Kristom. Hrozba zo strany Perzie pomohla zjednotiť rozhádané grécke mestské štáty, ktoré sa dokázali zjednotiť proti nepriateľovi. Námorná bitka nasledovala krátko po bitke pri Maratóne, v ktorej sa vyznamenal aténsky vojvodca Temistokles. Ten už po víťazstve pri Maratóne predpokladal, že grécke štáty sa musia pripraviť na ďalšie útoky. Po objavení bohatého náleziska striebra preto presvedčil Aténčanov, aby si zisk nerozdelili, ale využili ho na výstavbu flotily lodí. Vďaka tomu sa mohli postaviť perzskej prevahe na mori. Krátko pred bitkou nechal Temistokles evakuovať obyvateľov Atén na ostrov Salamína, Ijina a ďalšie. Peržania medzitým vtrhli do Atén a vyplienili takmer prázdne mesto. Potom pokračovalo k Salamíne, kde obkľúčili grécke lode. O tom, že Peržania verili vo svoje víťazstvo svedčí aj to, že samotný perzský kráľ Xerxes sa posadil na svojom tróne pod horou Aigaleos, aby videl priebeh bitky, pričom jeho pisári zapisovali mená veliteľov, ktorí si zaslúžili za statočnosť odmenu a vyznamenania. Na perzskej strane bojovala aj Kráľovná Artemesia I. z Kárie, ktorá velila piatim lodiam. Pred útokom na Grécko Peržanov varovala, preto sa po bitke stala významnou kráľovou poradkyňou. V samotnej bitke rozhodla o víťazstve úspešná taktika Grékov. Kým Peržanom chýbala napriek prevahe taktika a poriadok, grécke lode boli zoradené v šíkoch a bojovali s rozvahou. V boji padlo veľa významných Peržanov, predovštekým veliteľ Ariabignes, brat perzského kráľa Xerxesa. Zahynulo aj veľa vojakov, ktorí sa počas bitky utopili v mori, kým aténskym vojakom sa podarilo odplávať. Gréci po víťazstve očakávali, že z perzskej strany príde ďalší útok, čo sa však nestalo. Perzský kráľ Xerxes utiekol potajme ešte počas bojov, aby si zachránil život.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 200 ks, limitovaná emisia. Autor: Branislav Ronai       

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                   

Investičná minca Bitka pri Zamme

rok 2021

Bitka pri Zamme (Púnske vojny)

Bitka pri Zame bola rozhodujúcim bojom Druhej púnskej vojny, ktorá trvala od r. 218 - 201 pred Kristom. Púnske vojny boli sériou vojenských konfliktov medzi Rímom a Kartágom, v ktorých sa rozhodovalo o nadváde nad západným Stredomorím. Kľúčovou postavou etapy druhej púnskej vojny bol kartaginský vojvodca Hanibal Barkas. Ako kartaginský vojvodca sa preslávil neprekonateľnou vojenskou statégiou či tým, že s pomocou slonov zorganizoval prechod Alpami, ktoré Rimania považovali za neprekonateľné. Až do bitky pri Zame Hanibal neutrpel žiadnu porážku. V tomto boji sa Rím rozhodol postaviť proti nemu mladého vojvodcu Scipia. Najväčším problémom pre rímsku armádu predstavovali Hanibalove slony, ktoré spôsobovali obrovské škody a vojaci z nich mali strach. Scipio sa preto rozhodol medzi pechotami vytvoriť medzery, v ktorých sa nachádzali ľahké pechoty. Tie sa dokázali rýchlo pohybovať a armáda tak využila nevýhodou slonov, ktoré sa nedokázali otočiť a vrátiť. Takto sa mali škody eliminovať. Hanibal začal bitku pri Zame práve útokom slonov. Pri postupe ich však zneškodnili rímski veliti, ktorí slony vytiahli cez medzery v rímskych líniách a dostali sa von z boja. Keď boli slony porazené, Scipio reorganizoval pechotu do tradičnej formácie a do útoku poslal svoju jazdu. Po oboch krídlach útočili rímski a numídski jazdci. Keď premohli odpor Hanibalovej armády, Scipio začal postupovať dopredu a stretol sa so zálohou Hanibala. Hanibalovi žoldnieri postupne zatláčali Scipiove jednotky, no Scipio využil výhodu strategického presúvania línií a po náročnom boji bola kartaginská armáda porazená. Boj skončil tým, že Rimania vyhnali Hanibalovu armádau z bitevného poľa. Výsledkom bitky pri Zame bol koniec Kartága ako mocnosti. Hoci urýchlene obnovilo svoje výzvy na mier, podmienky zo strany Ríma boli veľmi prísne. Kartágo stratilo väčšinu svojho územia, bola naň uvalená vojnová záruka a ako mocnosť bolo fakticky zničené.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 200 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. Art. Roman Lugár

                                                                                                                                                                                                                                                                                                

Investičná minca Bitka pri Teutoburskom lese

2022

Bitka pri Teutoburskom lese

Bitka pri Teutoburskom lese bola vyústením nepriateľským vzťahov medzi rozpínajúcou sa Rímskou ríšou a germánskymi kmeňmi. Odohrala sa pravdepodobne 9. septembra roku 9 pri presune rímskych vojsk v lesoch Teutoburg v Dolnom Sasku. Germánske kmene dlhodobo trpeli pod rímskou nadvládou. Príležitosť postaviť sa útlaku rímskych légií využili Germáni v období, keď cisár Augustus poveril správou územia miestodržiteľa Sírie Publia Quinctilia Vara. Varus prijal správu nad germánskym územím ako administratívne miesto a veľmi podcenil silu a odbojnosť Germánov. V období, keď sa chystal presunúť do zimného tábora, ho zastihla správa o menších kmeňových nepokojoch, ktoré však pokladal len za lokálne nepokoje. Neurobil žiadne bezpečnostné opatrenia, ale do tábora sa vybral so 14 kilometrovou kolónou, v ktorej boli aj ženy, deti, otroci či dobytok. Kvôli rebéliám sa Varus rozhodol zmeniť trasu a prejsť cez Teutoburský les medzi riekami Ems a Vezerou, čo sa mu stalo osudným. Rebélie boli len pacou germánskeho šľachtica Arminusa, ktorý slúžil priamo vo Varových oddieloch a dobre poznal rímsku taktiku. Krátko po tom, ako vstúpila kolóna Rimanov do lesov, napadli Germáni oneskorené rímske légie. Varus vydal príkaz na návrat, čo sa ukázalo ako strategická chyba. Rimania sa čoskoro ocitli v tme, daždi a vetre. V hustom lese nemohli uplatniť svoje taktické výhody, čo využili Germáni na boj muža proti mužovi. Bitka trvala tri dni a tri noci a zomrelo počas nej 20 000 mužov. O život prišlo aj veľa žien a detí. Mnohí z tých, ktorým sa podarilo prežiť boj, padli do otroctva. V dôsledku bitky stratil Rím až desatinu armády, ktorú sa mu už nikdy nepodarilo obnoviť. Jej dôsledkom bol tiež koniec expanzie Rímskej ríše. Určiť presné miesto, kde sa bitka odohrala, sa podarilo až v roku 1987.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 250 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. Art. Martin Sabol

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                

Investičná minca Bitka pri Hastingse

rok 2022

Bitka pri Hastingse (Normandská výprava)

Bitka pri Hastingse zasiahla do anglických dejín výrazným spôsobom. Odohrala sa 14. októbra 1066 medzi vojskami Viliama I. Dobyvateľa a anglosaského kráľa Harolda II. Napriek zaužívanému názvu sa bitka neodohrala priamo v meste Hastings, ale na blízkom návrší, kde dnes stojí mestečko Battle, ktorého pomenovanie odkazuje na túto stredovekú bitku. Anglosaský kráľ Harold II. získal trón po smrti svojho strýka, za ktorého vládol už počas jeho života. O trón musel bojovať s viacerými záujemcami. Porazil ho nakoniec Viliam I., ktorý využil Haroldovu oslabenú pozíciu. O vládu musel bojovať s viacerými záujemcami, nakoniec ho však porazil Viliam I., ktorý využil Haroldovu oslabenú pozíciu. Napriek tomu, že na oboch stranách sa nachádzalo takmer rovnaké množstvo 7 alebo 8 tisíc vojakov, Haroldova armáda už bola vyčerpaná. Krátko pred bitkou urobil Harold II. zásadnú strategickú chybu, ktorá ho stála víťazstvo. Namiesto toho, aby počkal na doplnenie mužov, vybral sa do boja s oslabenou a vyčerpanou armádou. Proti nim sa v boji postavila dobre vyzbrojená armáda Viliama I., v ktorej vynikali trénovaní lukostrelci. Veľmi dobre poznali svoje pozície a Viliam I. mal precízne manévrovanie, čo Haroldove vojská vydesilo. Samotná bitka trvala dlho a sťažovalo ju horúce počasie. Boj bol napriek taktickým výhodám Viliamovej armády takmer do konca nerozhodný až do chvíle, keď bol Harold II. zasiahnutý šípom do oka a mečom do brucha. Keď si vojská uvedomili, že kráľ je smrteľne zranený, v radoch Haroldovej armády nastal zmätok. Viliam sa royhodol tvrdo zaútočiť a anglosaskú armádu úplne zničiť. Po víťazstve postupoval na Londýn, kde si po úspechu pri Hastingse prevzal korunu. Víťazstvom pri bitke skončila vláda rodu Godwinsonovcov a začalo sa 88 rokov normandskej vlády. Bitka pri Hastingse sa zároveň považuje za koniec vikingskej éry. Na mieste, kde zomrel kráľ Harold II., bol neskôr postavený kostol.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 250 ks, limitovaná emisia. Autor: Branislav Ronai      

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

Investičná minca Prvá križiacka výprava

rok 2022

Prvá križiacka výprava (Križiacke výpravy)

Prvá križiacka výprava prebiehala v rokoch 1096 - 1099. Bola prvou z početných vojenských výprav západoeurópskych šľachticov, ktorí chceli využiť príležitosť získať bohatstvo a pozemky. Križiacku výpravu vyhlásil pápež Urban II. na koncile v Clermonte v období, keď časť kresťanského územia vo Svätej zemi obsadili moslimovia. Riziko predstavovali predovšetkým seldžuckí Turci, ktorí ohrozovali bezpečnosť Bizantskej ríše. Kresťanstvo a islam sa na tomto území dostávali do konfliktu od začiatku vzniku islamského náboženstva v 7. storočí. Preto sa cisár Alexios I. Komnénos obrátil na pápeža so žiadosťou obrátil na pápeže so žiadosťou o pomoc pri verbovaní dobrovoľníkov do žoldnierskeho vojska, ktoré by hrozbou zastavilo. Počas prvej výpravy odišli z Európy štyri výpravy s počtom 40 000 až 60 000 mužov. Na výprave sa zúčastnili prevažne chudobní a nepripravení žoldnieri, ktorí sa vybrali do Konštantínopola. Výprava však skončila raboavaním, násilím a zakladaním židovských pogromov. Prechádzala aj cez Slovensko, kde proti nej zasiahol kráľ Koloman. Nasledujúca výprava už bola organizovaná lepšiea bola úspešná. K úspechu prispela aj nejednotnosť islamských frakcií, z ktorých viaceré sa postavili na obranu dobyvateľov. Európske vojská síce prekvapili vysoké horúčavy, ktoré stáli denne životy mnohých vojakov, boli však dobre pripravení a v početnej sile. V roku 1097 sa križiackej výprave podarilo dobyť opevnené mesto Nakája, čo posilnilo morálku križiakov a zneistilotureckú obranu. Križiaci sa tu tiež prvý raz stretli s vykupovaním zajatcov. Po víťazstve postupovali smerom na mesto Doryleon a Antiochiu a v júni 1099 po viacdňovom útoku aj Jeruzalem. Mesto bránilo okrem moslimských vojsk aj židovské obyvateľstvo, avšak po páde mestských hradieb sa museli stiahnuť.  Po dobytí Jeruzalema vyhlásili križiaci vznik Jeruzalemského kráľovstva. Korunu získal lotrinský vojvoda a jeden z hlavných vodcov križiackej výpravy Godefroy z Bouillonu, ktorý následne prijal titul Ochranca svätého hrobu. Prvá križiacka výprava významne ovplyvnila kódex vojny a rád Templárov vytvoril novú podobu rytiera.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 250 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. Art. Martin Sabol

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                          

Investičná minca Bitka pri Uji

2023

Bitka pri Uji (Šogúni a samuraji)

Bitka pri Uji bola súčasťou občianskej vojny, ktorá prebiehala v 12. storočí v Japonsku. Desiatky rokov trvajúci konflikt medyi klanom Taira a klanom Minam v období Heain vyvrcholila vojenským konfliktom, ktorý je známy ako Genpeiské bitky. V bitkách sa proti sebe postavili armády profesionálnych japonských bojovníkov samurajov a vojská Šogúnov, čo je titul najvyššieho predwstaviteľa. V roku 1180 sa odohrala Bitka pri Uji, po ktorej nasledovalo ďalších 18 bitiek. Výsledkom bola porážka klanu Taira, po ktorej sa v Japonsku zriadil šogunát Kamakuru pod vedením Joritoma Minamota, ktorý od roku 1192 vládol krajine ako diktátor.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 200 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. Art. Roman Lugár

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                 

Investičná minca Bitka pri Orleánse

rok 2023

Bitka pri Orleánse (Storočná vojna)

Bitka pri Orleánse sa stala zlomovým bodom v storočnej vojne medzi Francúzskom a Anglickom. Vejna prebiehala už 92. rok a francúzske obyvateľstvo aj armáda boli vyčerpané. V roku 1429 prijal francúzsky následník trónu Karol VI. chudobnú a nevzdelanú ženu Janu z Arcu, ktorá vyhlasovala, že Boh chce priviesť Francúzsko k víťazstvu a dať mu kráľa. Napriek tomu, že bola žena, jej Karol VI. dovolil pridať sa s armádou 400 alebo 500 mužov k vojsku, aby ho morálne podporila. Kľúčovým krokom pre víťazstvo bolo obsadiť mesto Orleáns v strednom Francúzsku, ktorý mal strategický a politický význam pre obidve strany. Francúzska armáda obliehala mesto od 12. októbra 1428. Príchod Jany z Arcu bol pre povzbudenie vyčerpaného vojska zásadný. V skorých ranných hodinách 6. mája prekročili vojaci francúzskej armády rieku Orleáns a zakotvili na ostrove Saint Aignan. Útok sa spočiatku nevyvíjal v prospech Francúzov, pretože Angličania dokázali udržať svoje pozície, ale francúzskej armáde sa podarilo pred zotmením dobyť Bastille a získať výhodnú pozíciu. 8. mája sa anglické vojská zhromaždili na boj, nakoniec však ustúpili. Víťazstvo Francúzov v Orleáns sa pre ďalší priebeh vojny stalo kľúčové. Vojaci získali sebavedomie a Jana z Arcu sa stala symbolomfrancúzskeho víťazstva. Jej popularita rástla a Karol VI., ktorý sa ppo víťazstve nechal korunovať v Reims za kráľa, sa začal obávať jej rastúceho vplyvu, hoci v tom čase mala iba 19 rokov. Pravdepodobne zradou bola Jana vydaná do rúk Angličanov, ktorí ju v roku 1430 odsúdili za údajné čarodejníctvo a upálili. Katolícka cirkev ju neskôr rehabilitovala a vyhlásila za svätú a spolupatrónku Francúzska. Hranice, ktoré Francúzsko získalo, si udržalo dodnes.

Vyhotovenie:

  • 2 Dollars, Ag 999/1000, ø 40 mm, 31,1 g (1 Oz), patinované, 250 ks, limitovaná emisia. Autor: Mgr. Art. Roman Lugár

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                         

Investičná minca Bitka pri Moháči

pripravujeme

Bitka pri Moháči

Bitka pri Moháči významne ovplyvnila nielen dejiny Uhorska, ale aj celej Európy. Po smrti Mateja Korvína nastala v Uhorsku veľmi nepriaznivá politická situácia. Panovníkom sa stal veľmi mladý Ľudovít II., ktorý nemal v rukách takmer žiadnu moc a o vládnu sa nezaujímal. Hoci si uvedomoval riziko zo strany Osmanskej ríše, nedokázal zjednotiť šľachticov a vytvoriť stabilnú a funkčnú obranu územia. Túto nestabilnú situáciu využil osmanský sultán Suleyman I., ktorý dobyl najprv Belehrad a Rodos, a následne s armádou pokračoval ďalej. Výhodou osmanskej armády bola výrazná prevaha. Armáda mala pravdepodobne od 55 000 do 70 000 mužov, kým na uhorskej strane sa nachádzalo od 25 000 do 30 000 mužov. Uhorská šľachta nedokázala využiť strategickú prevahu, ekď osmanská armáda dorazila vyčerpaná po dlhom pochode v horúcom počasí, a útok bol odložený. K bitke nakoniec došlo 29. augusta na močaristej pôde pri Moháči. Hlavný veliteľ uhorskej armádyPavol Tomori sa spoliehal na silu vynikajúcej ťažnej jazdy, preto sa rozhodol pre čelný útok na osmanskú armádu. Tá útok dvakrát odrazila, ale tretíkrát sa jej podarilo preniknúť do tureckého tábora. Tam ju však obkľúčila turecká jazda, čo sa jej stalo osudné. Uhorská armáda bola do dvoch hodín úplne zničená a stratila od 14 000 do 20 000 mužov. Počas boja zahynula aj veľká časť šľachty a cirkevných hodnostárov. Kráľ Ľudovít II. zahynul pri pokuse o útek. Výsledkom boja bolo rozdelenie Uhorského kráľovstva, ktoré stratilo podstatnú časť svojho územia. Bitka pri Moháči sa tiež pokladá za koniec stredoveku a začiatok novoveku v Uhorsku.